Na začiatku mája som sa vydal s priateľkou, kamarátom a jeho priateľkou na malý výlet do krajiny dobrého jedla, vína a slnka. Do nádherného Toskánska. Náš plán počítal s výletom, ktorý by začal v stredu večer a skončil v nedeľu v noci. Poznáte to, roadtrip, naplánuje sa trasa, ktorá sa počas cesty zákonite zmení, tak sa stalo aj u nás. V tomto blogu nájdete pár fotiek, rád, tipov, ktoré sa nám oplatili/neoplatili počas cesty riešiť. Ak sa vám nechce čítať celý článok a rovno chcete vidieť fotky, rovno bežte na moju fotogalériu na Facebooku.
Ubytovanie sme väčšinou riešili cez AirBnB, kde nebudete mať problém dopredu nájsť a zabookovať úžasné miesta. My sme boli štyria a z očividných dôvodov sme potrebovali 2 samostatné spálne a väčšinou sme platili za noc okolo 100 – 120 €. Pri ubytovaní odporúčam hľadať skôr farmy a usadlosti, ktoré sú síce ďalej od mesta ale stojí to za to. Božský pokoj, úžasný výhľad, nádherné prostredie.
Náš plán bol jednoduchý. Ja navrhnem trasu, zabookujem ubytká a dievčatá vymyslia, čo a kde chceme vidieť (pamiatky, múzeá atď).
Cesta nemusí byť krátka
Cestu do Toskánska viete dať v zásade skoro na jednu nádrž. Tankovali sme plnú ešte v Bratislave, potom sme dotankovávali až v Taliansku. Pripravte sa však na mýto. Nás stálo so spiatočnou cestou skoro 70 €. Až do Toskánska idete prakticky po diaľnici.
V rakúsku niekedy okolo piatej ráno sa nám stal prvý fail. Motorček v okne na zadných dverách odišiel a okno ostalo otvorené (Fail 1). Ale tak naučil som sa rozobrať dvere na aute (plus mi pomohol jeden mladý rakúsky mechanik). Pri rozoberaní dverí som rozbil displej telefónu (Fail 2). Poučenie: Vždy nos so sebou dostatok ducktape. Inak cesta prebehla relatívne v pohode.
Príchod do Toskánska. Tu si poviete WOW
Kopčeky s osamelými farmami a usadlosťami. Príroda, ktorá je vymaľovaná všetkými odtieňmi zelenej. A vinohrady, všade samé vinohrady prepletené s olivovými hájmi. Cestou sme sa rozhodli vynechať návštevu mesta Pisa (stratili sme čas rozoberaním a skladaním dverí) a rovno sme išli do mesta Volterra. Po dlhej a náročnej ceste sme sa najprv ubytovali na farme asi 3 km od mesta.
Volterra je starobylé etruské mesto s hradbami, bránami a všetkému čo k stredovekému mestečku patrí. Popisovať pamiatky nebudem, ale vykopávky rímskeho divadla, opevnenie mesta a samotná pevnosť stoja za to. Vo Volterre mi bankomat nedal peniaze (ale z účtu odišli, pozdravujem Zuno. Fail 3).
Ak budete mať viac času, určite choďte do maličkej vinotéky La Vena di Vino. Šialená vinotéka plná dobrého vína, podprseniek a auta na strope. Čo ma prekvapilo a potešilo, že majiteľ mi automaticky otvoril 5 fliaš vína, ktoré som mohol prechutnať. A áno majiteľ tam mal aj dve podprsenky od slovenských žien. Jeho slovami, to bola taká šialená párty tu a 2 lovely girls.
Siena, nádherné mesto, kde sa to pokazilo
Poznáte to, prídete do krásneho talianskeho mesta, sršíte nadšením, zaparkujete, chcete auto posunúť a nič. Auto neštartuje (Fail 4). Neviete prečo, ale necháte oddýchnuť motor a spojku a idete do mesta. Siena je mesto, ktoré bolo celé vyhlásené UNESCOm za pamiatku. Po príchode pochopíte prečo. Nádherné úzke uličky, skvelá gastronómia, všade samé pamiatky a to námestie Il Campo v tvare mušle. Proste musíte zažiť. V Siene som mal najlepšiu pizzu, ktorú som kedy jedol. A to sme s Vojtom netušili, že sa sem ešte na pár dní vrátime. Siena mala byť pre nás iba pár hodinová odbočka na ceste do San Gimignana. Keď sme sa vrátili k autu a ono stále neštartovalo začali sme piatok poobede riešiť, že prečo.
Servis, odťahovka, servis, servis, servis, parkovanie, požičovňa áut, chýbajúca kreditka a taxík do iného mesta v skratke. V pondelok sme sa do Sieny s Vojtom vrátili (dievčatá šli v pondelok na Slovensko vďaka kamošovi, ktorý bol náhodou vo Florencii a mal miesto v aute). Ozaj spomenul som, že mechanik a odťahovač nevedeli po anglicky a všetko sme s nimi riešili vďaka priateľom na telefóne? Každopádne, auto bolo nakoniec opravené v stredu na obed. My sme tak s Vojtom objavili iné čary Sieny (skvelý karaoke bar a úžasný rockový podnik s lokal rockovými muzikantmi).
San Gimignano, vežičkové mestečko a úžasná farma
Ubytovanie sme mali dopredu bookované a platené, takže sme auto nechali v Siene a išli taxíkom do ďalšieho toskánskeho mestečka. Ubytovaný sme boli na farme asi 2 km od San Gimignana s úžasným výhľadom na toto mesto. Mali sme šťastie na výber ubytovania, farma s bazénom, vinicami, olivovými hájmi, krásnym prostredím a človekom, ktorý sa o nás postaral kráľovsky. Prišli sme na farmu večer, a naokolo nebola žiadna otvorená reštaurácia. Náš hostiteľ presvedčil svoju mamku, ktorá nám uvarila asi 4 chodové domáce menu s dezertom a vínom. Proste kráľovská večera po náročnom dni.
Do samotného San Gimignana sme sa dostali až na druhý deň. Toto malé mestečko je známe svojími vežičkami. Je ich 14 a mestu dodávajú nezameniteľný šmrnc.V tomto meste sme ochutnali najlepšiu zmrzlinu na svete, ktorá naozaj stála za to. Úzke uličky, krásne výhľady, malé vinotéky a krčmičky, reštaurácie s domácim vínom iba podčiarkujú rozprávkovú atmosféru tohto mestečka.
Florencia, mesto umenia
Na ďalší deň (sobota) sme sa vydali do Florencie, autobusom. Keďže počet ľudí, ktorí sa chceli odviesť niekoľko násobne prevyšoval kapacitu autobusu tak sa Vojto ako jediný do neho nezmestil (Fail 5). My ostatní sme ho počkali v mestečku, kde sme mali prestup. Večer sme prišli do Florencie, kde nás na autobusovej stanici vyzdvihli naši hostitelia. Ak budete chcieť spať vo Florencii, určite odporúčam ich byt. Večer sme sa zmohli už iba na víno a večeru.
Na druhý deň sme pobehali Florenciu, pokukali múzeá, pozreli pamiatky. Dojem mi najviac kazili predavačky selfiestickov, fejkových kabieliek a podobných 3,14čovín. A rumunskí žobráci. Proste otravné a organizované skupinky zmrdov. Skôr sme si vychutnávali okolie, ich parky a celkovú pohodu. Vo Florencii je veľa čo vidieť a Tripadvisor a Foursquare vám pomôže určite lepšie ako ja. My sme sa skôr túlali mestom a vychutnávali samotnú atmosféru mesta.
A na záver
Na ďalší deň sme sa stretli s kamošom, ktorý zobral naše baby na Slovensko. My s Vojtom sme išli do Sieni po auto. Auto malo byť opravené v pondelok, utorok a nakoniec v stredu.
Toskánsko je magické, krásne a plné dobrého jedla, vína a prírody. Na ďalší trip by som však určite išiel inak. Ostal by som týždeň na jednom mieste, z ktorého by som robil malé výletíky. A proste vychutnával ten pokoj a víno. Čo ma mrzí, že sme sa nedostali do vinárstva Antinory, kam každému odporúčam ísť na prehliadku.
Ak chcete viac fotiek určite pozrite môj album na Facebooku.
Zdroj foto: http://www.antinorichianticlassico.it/en