Ahojte, cestovatelia! Po dlhšom plánovaní sme sa konečne vydali na naše veľké vietnamské dobrodružstvo. Tentokrát v trojici – ja, moja manželka a naša 2,5-ročná dcérka Izabela. Pripravte sa na sériu článkov, v ktorých sa s vami podelím o naše (často veľmi subjektívne) zážitky, prvé dojmy, tipy a rady z tejto fascinujúcej krajiny, v ktorej sa chaos snúbi s neskutočnými chuťami. Toto je prvá časť nášho blogového seriálu z Vietnamu!
Letecké zážitky s Emirates
Je fascinujúce, ako môže mať jedna letecká spoločnosť v jeden deň tak rôzne používateľské zážitky. Emirates. Od nástupu na bránu až po výstup. Do Dubaja sme leteli veľkým Airbusom A380. A všetko bolo dokonalé. Letušky boli milé, priestor luxusný a jedlo super. Let z Dubaja do Hanoja bol katastrofa. Od nástupu, cez priestor (Boeing 777) až po letušky, ktoré počas dlhšieho letu prakticky nebolo vidieť. Iza si trochu pospala, ale na môj úkor, pretože som jej uvoľnil sedačku.
Vstupné víza v Hanoji – Čistá katastrofa
Vstupné víza v Hanoji sú čistá katastrofa. Hodinové čakanie vo vydýchanej miestnosti bez vzduchotechniky, kde sa tisíce ľudí tlačia kvôli pečiatke. Aspoň u nás to bolo vďaka online vízam rýchle. A človek extrémne rýchlo ocení cestovanie po Európskej únii.
Prvé pocity z Hanoja
Bývame na okraji Starého mesta. Hanoj je divoké, pulzujúce mesto, plné vôní a jedla. To sú úplne moje prvé dojmy. Premávka tu tak nejako funguje na dobré slovo. Zažil som Bangkok, zažil som Bogotu a dokonca aj Dunajskú Stredu. Toto je ešte väčší extrém. Chodníky vôbec neslúžia pôvodnému účelu, buď tu parkujú skútre alebo tam niečo predávajú lokálne obchody alebo tam ľudia jedia na mini stoličkách a stoloch. Chodci chodia po cestách spolu s autami, skútrami a bicyklami. Cez cestu prechádzate, keď sa dá, a dúfate, že vás nezrazia. Hlavne nezastaviť. Podstatné je sebavedomie. Mám pocit, že každá autoškola tu má BMW, lebo som nikoho nevidel používať smerovky, ale zato klaksón je nadužívaný.
Káva a legendárne Pho
Naše prvé kroky (po hoteli a bankomate) viedli do kaviarne, ktorú som si predtým vyhliadol. Celkovo mám pocit, že je tu veľa specialty kaviarní (aj podľa nášho európskeho meradla, ale musím to ešte ochutnať). V kaviarni, kde sme boli, to bolo fajn, príjemný, trochu tmavší medium roast s extra milým baristom. Je to kúsok od hotela (a áno, porovnával som hotely a vzdialenosť od kaviarne). Barista nám odporučil ako prvé jedlo legendárne Pho v reštaurácii Phở Khôi Hói. Čo ma potešilo, lebo toto bistro som mal uložené v záložkách ako „must visit“. Bistro má okrem úžasnej street food kuchyne a naozaj skvelého, komplexného pho so silným vývarom a lahodným, jemným mäsom aj ocenenie Michelin Bib Gourmand. A cena za jedno pho? 1,65 €. Dream come true.
Prechádzka mestom s malým dieťaťom
Prechádzka mestom s malým dieťaťom má svoje špecifiká. No v Hanoji môžete zabudnúť na kočík alebo ľahké chodenie (aspoň v Starom meste, to, čo sme videli prvú noc). Našťastie nás Sestrice vybavili nosičom, inak by sme skončili. Fakt „no way jose“. A ak máte dieťa, ktoré chce všetko vyskúšať, kúpiť, mať…, tak je o zábavu postarané. Predstavte si, že ste na Miletičke, ale každá ulica je venovaná jednému typu biznisu. My sme prechádzali ulicou venovanou detským hračkám, keď Iza dostala záchvat hnevu. Na ulici nášho hotela sa predávajú lepiace pásky. Asi 20 obchodov vedľa seba. Lepiace pásky. Všade.
Hotel a nová mena – Pho
Hotel. Izba je super. Veľká, priestranná, ale teda nie ani zvukotesná, ani tichá. Ale, holt, centrum. Trochu ma prekvapilo, keď mi recepčná rovno povedala, že ak zruším rezerváciu cez Booking, dostanem 10 % zľavu. A keďže to vychádza asi na 18 phočiek, jasné, že som súhlasil. Od teraz všetko budem prepočítavať na cenu Pho. Lebo 10 eur je asi 276 810 dongov.