Hosťovský príspevok: Ako bolo na workshope s Robertom Vanom

V sobotu 14. apríla som sa zúčastnil workshope s Robertom Vanom. Ako zvyčajne do hotela, kde sa workshop mal konať, som dorazil takmer posledný (holt kráľ zo mňa nebude). Roberta akurát predstavovali. Potichu som sa usadil a začal počúvať. O fotení, o vášni, o biznise, o začiatkoch, o legendách, o technikách, o hodnotách, o chlebe, o rodine, no asi o všetkom.

Ak Roberta osobne nepoznáte, tak je to rozprávač, ktorý sa dokáže zamotať do témy tak, že mu z toho musí pomáhať desiatka ľudí. Nikomu to ale nevadilo, pretože to klbko bolo nesmierne zaujímavé. Mohli sme sa napríklad dozvedieť ako to funguje v najvyšších kruhoch módnej fotografie. Skrátka veci, ktoré sa človek nedočíta v žiadnej príručke Photography for Dummies.

Po celkom zamotanom úvode sa Robert s každým účastníkom aspoň zhruba zoznámil. Hlavne aby vedel, kto čo fotí a prečo je prítomný na jeho workshope. To sa natiahlo až do obeda, na ktorý sa nám tiež veľmi nechcelo. Keďže Robert sa o nás zaujímal, tak sme prekecali ešte i polovicu obednej prestávky.

Po rýchlom naplnení žalúdkov sme sa vrátili späť na 8. poschodie hotela. Robert nám porozprával akým štýlom fotí samotné akty on. V tejto časti som sa veľmi zabával, pretože keby to čo som počul ja počuli niektorí „fotografi“ z internetových diskusií, tak by sa asi samovznietili. Myslím to samozrejme len v dobrom, no niektorí ľudia by asi nevedeli stráviť to s akým nastavením fotoaparátu fotí Robert Vano.

Nie som žiaden super úžasný fotograf, ale táto praktická časť workshopu mi nič nové nedala. Netvrdím ale, že ostatným účastníkom nie. Viac ako o akte sa hovorilo o svietení a fotografovaní portrétu. Workshop o fotení aktu mi pripomínali „len“ dve krásne nahé modelky. Postupne sme si mohli vyskúšať fotenie s prirodzeným svetlom z obrovského okna, fotenie na balkóne s prirodzeným osvetlením (za čo modelkám skladám poklonu pretože bolo asi 9°C + vietor) a nakoniec s umelým osvetlením. Počas fotenia sa Robert živo zaujímal aké kúsky sa podarili jednotlivým fotografom a debatovalo sa o nich. Sám som veľmi nefotil, pretože na môj vkus bolo prítomných veľa ľudí. Ak ide o fotenie aktu mám rád súkromie. Pochopiteľne som ale neodolal a spravil som si pár portrétov či už modeliek alebo ostatných prítomných.

Po fotení nasledovala ešte ďalšia diskusia ktorá sa síce netýkala veľmi témy aktov, ale bola veľmi zaujímavá (opäť sme motali klbko).
Mnohí by mohli namietať, že ak som sa chcel o fotení aktu dozvedieť viac mal som sa viac pýtať. Áno mohol som, no nespravil som tak, pretože celý deň s Robertom bol veľmi zaujímavý a som rád že som mohol prežiť tak ako som ho prežil. Zhodol som sa s ním vo veľa veciach, či už sa to týkalo fotografie, alebo životných postojov, čomu som nesmierne rád.

Celý workshop sa niesol v dobrej nálade sprevádzanej svojským Robertovým humorom ktorý mi úplne sedí (doporučujem si pozrieť nejaké interview). Niečo po siedmej sme sa rozlúčili a všetci sme si domov niesli niečo cenné čo sme sa v ten deň naučili.
Ak budem mať možnosť sa s ním znovu stretnúť, určite ju využijem pretože tento človek za to stojí! Veľká vďaka patrí Robert Vano Gallery, ktorá workshop zorganizovala.

(foto v článku odfotil Martin Haburaj)